Stres, neistota, obmedzenia, nádej, láska, súdržnosť, budúcnosť

Týmito slovami charakterizuje ochorenie koronavírusy Covid-19 náš kamarát Honza (38), vyliečený pacient s oficiálnym číslom 310.

Honzo, nemôžeme nezačať tak trochu klasicky: čo, kedy, kde, ako a prečo ty a Covid-19?

Nakazil som sa spoločne s malou skupinou kolegov v práci v rámci stretnutia, kde sme boli z viacerých oddelení. Paradoxne prvý človek sa nakazil od známeho z Bostonu. Spoločnosť potom obratom zavrela kancelárie, všetko kompletne vydezinfikovala a umožnila ľuďom pokračovať v práci z domova.

Za ako dlho po tomto stretnutí ti bolo zle a aké si mal príznaky?

Prvé príznaky som pocítil cca 4 dni od rizikového stretnutia, začal som mať zimnicu a škriabalo ma v krku.Vtedy som si to s tým ešte nespájal. Na začiatku som som si hovoril, že to bude nejaká chrípka, ktorú som zase chytil od svojej dcéry. Každopádne po potvrdení, že som Covid19 pozitívny, som najviac riešil, či som nenakazil rodinu alebo kolegov z práce. Našťastie som sa izoloval sám v prvých dňoch príznakov a nečakal som na pokyny hygieny. V zásade som ale vedel, že moja veková skupina nemá väčšie ťažkosti. Skôr som mal strach o okolie. Najhoršie bolo čakanie na výsledky a v podstate nemožnosť sa kamkoľvek dovolať pre informácie.


Ako vyzerala tvoja izolácie. Viem, že máš malú dcéru, tak sa pýtam, kam si poslal rodinu? Ako si sa o seba sám postaral?

Prvý deň, čo mi nebolo v práci dobre, som ani nešiel za rodinou, ale izoloval som sa sám vo svojom byte v Prahe. Tým som mal aspoň nejakú istotu, že rodine nehrozí nebezpečenstvo, pokiaľ ju nebudem navštevovať. Žijú totiž v rodinnom dome za Prahou, plus máme byt v Prahe v Dejviciach. To samozrejme zjednodušilo moju možnosť, ako sa izolovať a ochrániť svoju rodinu. Predzásobil som sa vďaka Rohlík.cz a občas si uľahčil obedy vďaka dovozu hotového obedu až k dverám domu. Ďalej z bezpečnostných dôvodov kuriér nemohol a ja som si  tak vyzdvihoval jedlo v rukaviciach a rúške bezpečne za dverami. Za celú dobu som si nedovolil vyjsť ani na krátku prechádzku, alebo rýchly nákup. Veľmi mi pomáhala rodina alebo kamaráti v okolí. Ešte, že mám na byte aspoň malý balkón, tak som mal aspoň malú možnosť byť na čerstvom vzduchu. Aj tu som ale dodržiaval opatrenia, mal rúšku a rukavice.

Čo bolo na celé tvoje situácii najhoršie?

Najhoršie bolo odlúčenie od rodiny a dcéry. Samozrejme sa mi cnelo a postupne som horšie znášal izoláciu v byte bez možnosti ísť na prechádzku alebo nákup. Tých 5 týždňov, ktoré trvalo vyliečenie a potvrdenie dvoch negatívnych testov už bola naozaj dlhá doba. Videohovory trvajúce aj niekoľko hodín sa stali bežnou súčasťou môjho denného "virtuálneho" kontakte s rodinou a okolím. A to vrátane hranie sa s dcérou na diaľku a rozprávanie rozprávok. Okrem toho som bol denne v kontakte s rodičmi, ktorí stratili zo dňa na deň prácu. Sú totiž bábkoherci a hrali každý deň v škôlkach a školách rozprávky pre deti. Čo v súčasnej situácii nie je možné. Zaujímalo ma, či sú dostatočne vybavení a ako budú situáciu riešiť ďalej.


Dokážeš porovnať život pred a po?

Mám pocit, že som nikdy nepracoval viac ako v tejto dobe. Mám šťastie, že som na rozdiel od mnohých ďalších o prácu neprišiel. Skôr naopak. Pohybujem sa v oblasti digitálu, mám na starosti digitálnu transformáciu firmy, e-commerce a sociálne siete, tak práca a jej množstvo práve v tejto dobe nabrala na obrátkach.

Koronavírus z pohľadu otca. Ako ho vnímaš?

Myslím si, že pre každú rodinu ako celok, nie len otca, je toto taká menšia skúška, ktorá nám všetkým vzájomne ukazuje, aké ťažké je skĺbiť prácu, výchovu a zábavu. Zároveň ukazuje na veľké medzery v školstve, ktoré treba nedokáže dostatočne rýchlo reagovať na online výučbu. Na druhú stranu vidíme krásne príklady inovácií ako je Učiteľka, Online školenia a skúšky a ďalšie.

Čo si ako otec malej dcéry myslíš o diskusiu, či majú byť otvorené školy a škôlky v polovici mája?

Toto je veľmi ťažká otázka. Podľa mňa áno, dlhodobo to nie je takto únosné. Z dát čo som si čítam, je to najmenej ohrozená časť populácie a ak budeme ďalej dodržiavať všetky opatrenia a rešpektovať ohrozenia ľudí so zdravotnými problémami alebo staršiu generáciu, malo by sa to dať zvládnuť. Viď príklad Dánska / Švédka.

Vnímaš na ochorení  Covid-19 nejaké pozitívum? Je niečo, čo ti ochorenie prinieslo, alebo čo ťa prekvapilo?

Príjemne ma prekvapilo, ako ľudia na nič nečakali a tak nejako prirodzene sa zomkli. Začali vyrábať, vyvíjať inovácie a vzájomne si pomáhať. Veľa ma naopak sklamal prístup vlády a pomalosť / laxnosť, s ktorou rokujú, Príde mi to skôr ako väčší PR, než ako konkrétnu pomoc rôzne ohrozeným, konkrétnym skupinám, ktoré sa týmto dostali skoro do likvidačného stavu. Vidím často populistická gestá, ako otvorenie hobby marketu, ktoré majú nahnať body pred voľbami, ale menšie podniky s menším rizikom nakazenia sú stále zatvorené. Nedáva mi to zmysel.

Honzo, ešte by som ťa na záver požiadala vymenovanie 7 slov, ktoré podľa tvojich skúseností charakterizujú ochorenie koronavírusy Covid 19

Stres, neistota, obmedzenia, nádej, láska, súdržnosť, budúcnosť :-)

 

Za Kidtown.cz a Kidtown.sk  samozrejme veľmi ďakujem a držím palce. Jana V.

 

PS: A ešte raz vďaka. Inšpiroval si nás k ďalšiemu nápadu ako podporiť seniorov. Pretože sme počas posledných troch týždňov ušili a rozdali vyše 700 bavlnených rúšok a bol o ne enormný záujem, tak sme sa rozhodli, že seniorov podporíme tým, že na produkty pre nich vhodné dáme zľavu a navyše k tomu rúšku zadarmo,