Rozhovor: Rodičia detí s ADHD sa musia obrniť trpezlivosťou, dôslednosťou a veľkou schopnosťou sebaovládania

Syndróm poruchy pozornosti s hyperaktivitou, ktorý väčšina z nás pozná pod skratkou ADHD, sa prejavuje narušenou pozornosťou, hyperaktivitou a impulzívnosťou. Prirodzene si ho spojíme s deťmi, avšak môžu ním trpieť aj dospelí. Častejšie sa vyskytuje u chlapcov. Dôležité je túto diagnózu odhaliť čo najskôr a  nepanikáriť. Deti to síce budú mať v živote zložitejšie, ale existujú odborné metódy, ako s nimi pracovať. O poruche pozornosti s hyperaktivitou a tom, ako sa prejavuje, ako deťom komplikuje každodenný život a ako im pomôcť, sme sa rozprávali s psychologičkou a špeciálne pedagogičkou PhDr. Evou Šimotovou, PhD.

Jedná sa o vývojovo nervovovú poruchu, ktorá sa častejšie vyskytuje u chlapcov. Diagnóza je typická niekoľkými prejavmi. Jednak je to narušená pozornosť, teda znížená schopnosť zamerať pozornosť, roztržitosť. Ďalej je to hyperaktivita, motoricky nepokojné dieťa, ktoré je neustále v pohybe, vrtí sa, behá, skáče, poklepkáva ceruzkou, hojdá nohami. A tiež impulzivita, to znamená, že dieťa rýchlejšie jedná než myslí, nedomýšľa v tú chvíľu následky svojho konania, vykrikuje. Obdobou je diagnóza ADD, teda porucha pozornosti, v ktorej nie je prítomné hyperaktívne jednanie.

Sú príčinou ADHD dôvody vonkajšie, napr. problematický pôrod? Môže mať vplyv genetika?

Medzi príčiny patrí narušený prenatálny vývoj, napr. životospráva matky počas tehotenstva - alkohol, drogy, nikotín, stres, infekcie alebo komplikácie pri pôrode, predčasný pôrod, hypoxia plodu, kliešťový pôrod, kriesenie novorodenca. Rolu ale tiež zohráva dedičnosť, kedy rizikovým vplyvom môže byť rodič s tou istou poruchou. V niektorých prípadoch sa príčina úplne neodhalí.

Môžu mať ADHD aj súrodenci?

V rodine sa môže objaviť iba jedno dieťa so syndrómom ADHD, alebo naopak táto porucha môže byť zjavná aj u viacerých súrodencov. Vždy záleží na etiológiu, teda napr. na rizikovom správaní matky počas tehotenstva, na sklonoch k odchýlkam vo vývoji, na vplyve dedičnosti pod.

Ako sa porucha pozornosti prejavuje? Kedy možno prvýkrát poznať, že máme dieťa s ADHD?

ADHD sa prejavuje kombináciou narušenej pozornosti, hyperaktivity a impulzivity. Deti sú nápadne živé, majú potrebu byť neustále v pohybe, ťažko regulujú svoje správanie a emócie, majú zníženú frustračnú toleranciu a psychickú odolnosť, ťažkosti s plánovaním a organizáciou, nedokážu okolo seba udržať poriadok, odložiť svoje potreby, sú ľahko rozptýlitelné atď. U niektorých jedincov sú prejavy viditeľné už v dojčenskom veku. Často sa vyskytuje nepravidelný biorytmus, ťažkosti so spánkom, s jedlom, mrzutosť, plačlivosť.

 

Kľúčový však často býva predškolský vek, príp. mladší vek. S nástupom do materskej alebo základnej školy a s nárokmi, ktoré to so sebou nesie, sa môže vo väčšej miere prejaviť neschopnosť sústrediť sa, dokončovať prácu, udržať poriadok vo veciach, regulovať svoje správanie a pod. Deti sú oproti vrstovníkom nepokojnejšie, zbrklejšie, zabúdajú, mávajú problémy s dodržiavaním pravidiel a začlenením do kolektívu. Hoci porucha nepostihuje inteligenciu, deti kvôli nej často nie sú schopné využiť svoj potenciál a stretávajú sa v škole s neúspechom.

Je potreba stanoviť diagnózu?

Stanovenie diagnózy, ktoré spadá do kompetencie detského psychiatra, môže byť prínosné jednak pre rodičov, ktorým to prinesie odpovede na otázky týkajúce sa odlišného správania a reakcií ich potomka, jednak pre školu. Tam je potom možné zaradiť takého žiaka do systému podporných opatrení a stanoviť mieru podpory, ktorá mu umožní vzdelávať sa s ohľadom na svoje možnosti a schopnosti.

Ako takému dieťaťu pomôcť a ako ho vychovávať? Čo robiť inak, na čo klásť dôraz?

Potvrdenie diagnózy ADHD je pre niektorých rodičov náročná situácia, hľadajú vinníka, obviňujú sa, prípadne celú vec popierajú. Niektorým sa naopak uľaví, pretože sa im dostane vysvetlenie a nie sú konfrontovaní s rodičovským zlyhaním. V každom prípade kladie výchova dieťaťa s ADHD na rodičov zvýšené nároky. Vyžaduje trpezlivosť, dôslednosť a veľkú schopnosť sebaovládania. Dôraz by sa mal klásť na pravidelnosť a rituály, ktoré pomáhajú regulovať správanie. Vhodné je tiež stanoviť jasný a zrozumiteľný systém pravidiel správania a dbať na jeho dodržiavanie, prípadne si dohovoriť aj systém odmien a trestov. Ten by mal platiť nielen pre dieťa, ale aj pre rodičov a súrodencov.

Dôležité je uvedomiť si, že veľa prejavov správania nedokáže dieťa ovládnuť vôľou, nerobí ich naschvál a preto, aby nás nahnevalo. Za tieto prejavy je potrebné ho netrestať, hoci budeme upozorňovať na ich nevhodnosť. Žiaduce je v takýchto situáciách emočneá opora s pripomenutím pravidiel a nastavených hraníc Napr. Ja viem, že je pre teba ťažké sa ovládnuť, ale toto sa nerobí, nabudúce by si mal skúsiť reagovať inak.

Správnou cestou rozhodne nie je ospravedlňovať nevhodné správanie dieťaťa jeho poruchou. Aj deti s ADHD by si mali osvojiť pravidlá slušného správania a normy danej spoločnosti a mali by sa snažiť regulovať svoje správanie. Vo výchovnom prístupe hrá veľkú úlohu láskavá dôslednosť, snaha rodičia ovládať vlastné emócie, aby vnútorné napätie, ktoré je u dieťaťa neustále prítomné, nestupňoval. Nevyhnutnou podmienkou je bezpodmienečné prijatie takého dieťaťa. Deti s diagnózou ADHD si veľmi často svoje ťažkosti uvedomujú a trpia nimi. Zároveň sa stretávajú s tým, že mnohé z nich nie sú schopné ovplyvniť, sú tým frustrované a často sa dostávajú do veľkého psychického vypätia.

Môže ADHD s vekom zmiznúť, zmierniť sa, zrovnať sa alebo je to navždy? Ako na tom bude dieťa v dospelosti?

Diagnóza ADHD pretrváva v mnohých prípadoch aj do dospelosti, jej prejavy sa však v dôsledku vývoja a dozrievania nervovej sústavy mení. S pribúdajúcim vekom ubúda motorického nepokoja a impulzívneho správania, úlohu zohráva aj vyššia schopnosť regulácie správania a naučené mechanizmy, ktorými sa tieto ťažkosti kompenzujú.

V puberte sa naopak môžu pridávať problémy so sebapoznaním, alebo depresívne prejavy viazané na komplikované vrstevnické vzťahy. Jedinci s touto poruchou majú tiež sklony k rizikovému správaniu, k zneužívaniu návykových látok, vyhľadávajú adrenalínové zážitky a pod. V dospelosti v mnohých prípadoch ADHD pretrváva v podobe zníženej schopnosti organizácie a plánovania, ťažkosťami s dokončovaním práce, zbrklosťou v reakciách, zabúdania, v dôsledku toho sa potom v zamestnaní môže objavovať väčšia chybovosť.

Aké existujú metódy práce s deťmi s diagnózou ADHD?

Mnoho ľudí je presvedčených o tom, že deti s ADHD majú viac energie. Je to ale mylná domnienka. Energie majú rovnako ako ostatné, len ju nevedia usmerňovať. Kvôli tomu sa častejšie psychicky aj fyzicky vyčerpajú. Nie sú pre nich teda vhodné činnosti dlhodobo zaťažujúce pozornosť a nervovú sústavu. Napr. domáca príprava do školy by sa mala odohrávať v kratších úsekoch s častejším opakovaním a možnosťou odpočinku. Neodporúča sa ju nechávať na neskoršie večerné hodiny, kedy už je dieťa celodenné záťažou vyčerpané. Záujmové krúžky je tiež potrebné voliť tak, aby sústavne nezaťažovali pozornosť dieťaťa, ako napr. Intenzívne športové tréningy, jazykové krúžky, hra na nástroj v ZUŠ pod. Prínosnejšie je vyberať také, kde má dieťa možnosť relaxácie a uvoľnenia. Na zmiernenie ťažkostí môžu napomôcť rôzne formy terapie, biofeedback atď.

Bývajú s ADHD spojené ďalšie DYS?

K diagnóze ADHD sa často pridružujú špecifické poruchy učenia ako dyslexia, dysortografia atď. Tým je ešte viac ohrozená školské úspešnosť, a tak vzniká negatívny postoj dieťaťa ku škole a vzdelaniu všeobecne, znižuje sa jeho sebavedomie a dôvera vo vlastné schopnosti. Predtým sa všetky tieto poruchy označovali súhrnným termínom ľahká mozgová dysfunkcia (LMD).

Máte skúsenosť s pomôckami, ktoré môžu deťom s ADHD pomôcť?

Žiakom s ADHD môžu pomôcť pomôcky, ktoré vedú ich pozornosť, miernia prejavy hyperaktivity. V prvom prípade sa môže jednať, v rozumnej miere a tak, aby to naopak dieťa nerozptyľovalo, o rôzne organizéry, zvýrazňovače, záložky pre lepšiu orientáciu v texte pod. V druhom prípade je vhodné využívať balančné lopty, balančné stoličky, hryzátka atď. Vzhľadom na to, že dieťa nie je mnohokrát schopné ovládnuť svoju hyperaktivitu, stojí ho to toľko úsilia a energie, že nedokáže vnímať svoje okolie, tieto pomôcky mu umožňujú zotrvávať v motorickom nepokoji, bez toho aby rušilo ostatné. Napomáhajú ventilovať napätie, ktorému je dieťa vystavené.

Hračky a pomôcky vhodné pre deti so špecifickými poruchami ako je napríklad ADHD nájdete u nás na webe v kategórii Hračky a pomôcky pre deti so špeciálnymi potrebami.