Rozhovor: O hrubej motorike s fyzioterapeutkou

Anna Dobisová pochádza zo Slovenska a fyzioterapiu študovala na 2. Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej pod prof. Kolařem. V roku 2012 začala pracovať pre občianske združenie (teraz zapísaný spolok) Caballinus, ktorý prevádzkuje hipoterapiu so zameraním na deti. Hipoterapia je fyzioterapeutická metóda využívajúca chrbát koňa pre nácvik a obnovenie pohybu.

 "Je výhodou, ak dieťa udržíme čo najdlhšie liezť po štyroch"

 Aké sú hlavné vývojové medzníky v hrubej motorike?

V troch mesiacoch by malo dieťa zvládnuť aktívne sa oprieť na brušku o predlaktie a držať hlavičku. To je veľmi dôležité obdobie a dieťa by malo dostať dosť príležitostí túto polohu trénovať na nejakej pevnej podložke. Práve tu potom dochádza k vyváženej aktivácii svalových reťazcov na brušnej a chrbtové strane, ktorá bude nevyhnutná pre ďalšie - vyššie - pozície v priebehu vývoja dieťaťa. Ďalším dôležitým míľnikom vo vývoji dieťaťa je otáčanie z chrbta na bruško v šiestom mesiaci a z bruška na chrbát približne mesiac po tom. Sledujeme však nielen kvantitu, ale tiež kvalitu prevedenia. Pred tým, než si dieťa začne stúpať a chodiť, by malo prejsť fázou lezenie po štyroch, kedy si spevní stred tela, a tým sa pripraví na čo nejfyziologičtešiuí vertikalizáciu.

Takže by sa vlastne dalo povedať, že pre vývoj hrubej motoriky je najdôležitejšie úplne rané detstvo? V túto dobu dieťa tvorí základy pre to, čo bude využívať v budúcnosti?

Presne tak, celé obdobie pred tým, než si dieťa samo stúpne do priestoru, rozhodne o tom, ako kvalitná bude jeho chôdza a všetky ďalšie pohybové zručnosti.

 Ako veľmi môžu rodičia vývoj hrubej motoriky ovplyvniť?

Ak je psychický vývoj dieťaťa v poriadku, tak bude samo od sebe zvedavé, bude samo objavovať a chcieť skúšať nové zručnosti. Úlohou rodičov je umožniť toto všetko robiť, dať k tomu deťom priestor - časovo i fyzicky. Pre tie úplne najmenšie deti je motiváciou takmer čokoľvek. Chcú preskúmať všetko farebné, všetko, čo vydáva zvuky, všetko, čo nepoznajú - motivuje ich to k pohybu a tým k rozvoju hrubej i jemnej motoriky. U detí, ktoré začínajú liezť alebo už lezú, je potom vhodné využiť rôznych prekážok. 

 Aké prekážky majú u detí najväčší úspech?

 Väčšina detí je spokojná aj s ležiacim oteckom, kedy musia skúšať a vymýšľať nové spôsoby, ako "prekážku" prekonať. Je výhodou, ak dieťa udržíme čo najdlhšie na štyroch. Mesiac lezenie a potom chôdza nie je úplne ideálne. Pritom je vhodné prispôsobiť prostredie, kde sa dieťa pohybuje, tak, aby všetko zaujímavé bolo na zemi a dieťa nemalo potrebu sa za tým ťahať do výšok.

 Aká hračka, ktorá dieťa "udrží" na zemi, je v tomto období vhodná?

Výborné sú v tomto období hračky s kolieskami, ktoré môže dieťa jednou rukou posúvať po zemi a zároveň pritom liezť. Neskôr, keď už je dieťa pripravené na vertikalizáciu a začína si stúpať napríklad pri nábytku, môžeme podporiť jeho aktivitu tým, že presunieme zaujímavé veci vyššie - treba na detský stôl, na posteľ. Zakaždým, keď sa potom rozhodne pre hračku, musí si stúpnuť. Potom už je len na ňom, či sa vráti späť na štyri alebo si bude hrať v stoji a zároveň trénovať stabilitu.

To má po mamičke ...

Akú úlohu hrá vo vývoji hrubej motoriky dedičnosť?

Dedičnosť samozrejme hrá veľkú rolu. Mne osobne sa zdá najdôležitejšia kvalita tkanív - svalov a väzov. Niekto ich má vrodene  tuhé a niekto "ako maslo". Toto voľné tkanivo je často spojená aj s kĺbovou hypermobilitou, čo sú veľké rozsahy v kĺboch. Extrémnym príkladom sú hadej ženy. Deti s touto vyššou laxicitou tkanív majú horšie východiskové podmienky pre akýkoľvek pohyb a všetky zručnosti si musia ďaleko viac oddrieť. Napríklad veľký rozsah pohybu v bedrovom kĺbe znamená, že ak chce dieťa vydržať na štyroch, tak musia ďaleko viac pracovať všetky svaly okolo bedrového kĺbu, aby sa mu nohy nerozišli do strán. A toto platí u každého jedného pohybu a kĺbu. V dospelosti potom títo ľudia častejšie trpia plochými nohami alebo inými formami chybného držania tela. Správnu pohybovou aktivitou v detstve, a potom ešte najmä počas puberty, to ale možno úspešne spracovať.

Dedíme ešte niečo ďalšie?

Čiastočne dedíme tzv. Ideomotoriku - to je to, ako si vieme daný pohyb naplánovať v mozgu, a ako ho čo najlepšie vykonať. Jednoducho povedané, niekto je šikovný viac a niekto menej, niekto sa naučí skákať štyri metre do diaľky a ani nevie ako, a niekomu dá zabrať už len to, aby nezakopol pri behu. Tiež sa s tým dá veľa pracovať, ale samozrejme dieťa s dokonalou ideomotorikou bude mať vždy navrch.

 "S každým posunom v hrubej motorike následne dochádza k posunu v tej jemnej ...

Súvisí spolu hrubá a jemná motorika?

Hrubá motorika dáva základ pre motoriku jemnú a aj počas motorického vývoja dieťaťa môžeme sledovať, ako s každým posunom v hrubej motorike následne dochádza k posunu v tej jemné. Takým obľúbeným príkladom prof. Kolářa je pinzetový úchop, ktorý sa u detí objavuje okolo 8. - 9. mesiaca - po tom, čo dieťa zvládne šikmý sed. Cele to súvisí s postupným dozrievaním jednotlivých častí mozgu a zavŕšením je dozretie mozočku okolo 6. roku veku. Dieťa je v tom čase schopné zvládnuť písania a ďalšie zložitejšie zručnosti v oblasti jemnej motoriky.

Prečo sú u detí tak obľúbené hojdačky, kolotoče a najrôznejšie skákadlá?

U všetkých týchto aktivít je výrazne stimulovaný statokinetický orgán vo vnútornom uchu, ktorý nás informuje o zmenách polohy. Pre deti je táto stimulácia väčšinou príjemná, preto s bábätkami "lietame" a hojdajú ich, aby zaspali.

Aké hračky / pomôcky sú pre malé deti úplne nežiadúce?

Rozhodne chodítko a potom ešte rôzne odrážadlá, keď ich použijeme v nevhodnú dobu.

Aký je teda vhodný vek pre odrážadlo?

Keď už dieťa samo stabilne chodí. Má to byť taký "predchodca" bicykla, kde si dieťa trénuje balančné schopnosti, nie dopravný prostriedok pre nechodiace dieťa. Ale aj potom je ešte nutné strážiť, ako sa dieťa odráža, či je to ešte vo fyziologických medziach. Nie je napríklad dobré, keď má dieťa tendencie veľa vytáčať nôžky.

Aké sú podľa vás najčastejšie chyby, ktoré ako rodičia svojim deťom "doprajeme" z hľadiska motorického vývoja?

Najdôležitejšie zásada pri vývoji dieťaťa je rešpektovať postupný vývoj dieťaťa, nepredbíhat jednotlivé vývojové štádiá. Zjednodušene povedané - kým si dieťa samo nevie sadnúť, tak ho do teto polohy nedávame. Kým si samo nestúpne, taky mu túto polohu neponúkať.

Aké chyby pozorujete v rámci vašej praxe?

Rodičia napríklad nedávajú bábätko vôbec na bruško - mnohokrát im to nepovedia v pôrodnici ani u detského lekára. Potom sa väčšinou na kontrole u lekára v troch mesiacoch ukáže, že bábätko na brušku nielenže nedrží hlavičku, ale ani tam nechce byť. Ďalšou chybou býva už zmieňované posadzovanie dieťaťa, ktoré to samo ešte nevie. Je to samozrejme veľmi pohodlné, dieťa je spokojné, pretože vidí oveľa viac, než v ľahu. Nám fyzioterapeutom sa  nepáčia ani rôzne chodítka, kde dokonca "stoja" deti, ktoré ešte ani nesedia. Samozrejme sa im to páči, môžu sa pohybovať, kam chcú, ale má to vplyv na chrbticu a zapojenie svalov trupu i končatín je ďaleko od ideálu. Posledný prípad sú potom deti, ktoré si už síce stúpli, ale samy ešte nechodia - vodenie za ruky v takom prípade nič neurýchli.

"Je dôležité, aby dieťa šport bavil a z tejto fázy života si odnieslo chuť športovať aj v dospelosti.

V akom veku je dobré začať s nejakým športom a v akej koncentrácii?

Všeobecne platí, že u detí na prvom stupni základnej školy je vhodné rozvinúť rovnomerne všetky zručnosti - silu, rýchlosť, vytrvalosť, obratnosť. So začiatkom puberty sú potom deti psychicky aj fyzicky pripravené venovať sa systematickejšie nejakému športu. Stále by ale mali mať čas aj na iné fyzické aktivity, aby nedošlo k jednostrannému preťažovaniu. Každé dieťa je individuálne a je ťažké nájsť nejaký univerzálny recept na zdravé športovanie. Pre mňa je dôležité, aby dieťa šport bavil a z tejto fázy života si odnieslo chuť športovať aj v dospelosti.

Ako spoznáme, že je nejaký šport z hľadiska vývoja hrubej motoriky zlý?

Ak už sa jedná o šport v pravom slova zmysle, tak to pravdepodobne už nebude mať dopad na vývoj hrubej motoriky. Ale samozrejme to môže mať negatívny dopad na držanie tela, alebo vznik patologických pohybových stereotypov. Rodičia si môžu všimnúť asymetriu v držaní tela, alebo aj pri pohybe. Dieťa si tiež môže samo sťažovať na bolesť alebo sa začne danému športu vyhýbať. Z tohto hľadiska sú najrizikovejšie športy, pri ktorých sa nerovnomerne zaťažujú obe strany tela. Typický je tenis, ale tiež rôzne druhy skokov. Vždy záleží na tom, kto ten daný šport vedie a aké má ambície. Keď si tam hľadá mladé talenty do vrcholového športu, tak to nie je ideálne.

Možno u takých gymnastických krúžkov je ale nutnosťou, aby ho dieťa navštevovalo veľmi skoro ... 

Musia začínať skoro, aby dosiahli vrcholových zručností. Ale rozhodne to nie je zdravé, gymnastky tiež končia svoju kariéru veľmi skoro.

Ak teda budem vyberať krúžok, na čo sa mám zamerať?

Krúžok by mal obsahovať rôznorodé aktivity, ktoré sa blížia "normálnej" pohybovej aktivite v tomto veku. Postrážiť si, aby krúžok nebol primárne zameraný na výkon.

A na záver taká letné otázka - akým prínosom je z hľadiska hrubej motoriky plávanie?

Plávanie prináša symetrické zaťaženie tela a to je samo o sebe pozitívne. Voda umožňuje harmonizáciu svalového napätia. To, že nás voda nadľahčuje, umožňuje aj zapojenie slabších alebo oslabených svalov. Na súši sa také svaly nedostanú k slovu, pretože ich predbehnú svaly silnejšie, ktoré sa tým pohybom preťažujú a pritom vykonávajú pohyb ďaleko menej ekonomicky, než by vedeli ony zanedbávaný svalové skupiny, keby boli dosť silné. Na druhú stranu tiež musíme neustále prekonávať odpor vody, ktorý je väčší ako gravitácia, na ktorú sme zvyknutí zo súše, takže je to tak trochu aj posilňovňa. Ak chceme plávať, musíme spevniť najmä stred tela, inak povedané zapojiť hlboký stabilizačný systém. A to ide vo vode ľahšie ako na zemi. A každý nový pohyb, ktorý sa vo vode mozog naučí alebo ktorý si prežije, sa potom ľahšie dostáva aj do nášho bežného motorického prejavu. Takže keď si vo vode zažijeme zapojenia brušných svalov, je veľká šanca, že si túto stratégiu mozog zvolí aj inokedy. 

"Úlohou fyzioterapeuta je ukázať dieťaťu, čo všetko môže samo zvládnuť ..."

Komu pomáhá hipoterapia?

Hipoterapia pomáha ľuďom s telesným znevýhodnením. Je vhodná pre deti od 2 mesiacov, vrchnúa veková hranica nie je obmedzená, ale každý prevádzkovateľ si väčšinou stanoví hmotnostný limit pre klientov s ohľadom na bezpečnosť a tiež s ohľadom na zdravie koňa. U detí dominujú diagnózy ako detská mozgová obrna, oneskorený psychomotorický vývoj, Downov syndróm, poruchy autistického spektra a rôzne kombinované vady. Dospelú klientelu tvoria prevažne pacienti so sklerózou multiplex, po cievnej mozgy príhode alebo rôzne formy neuropatiou a tiež pacienti po amputáciách.

V čom je hlavný rozdiel medzi fyzioterapiou detí a dospelých?

Pre mňa je hlavný rozdiel v tom, že väčšina detí (a tie najmenšie samozrejme vôbec) si nepovie "ja chcem chodiť a preto musím poctivo cvičiť", sú väčšinou šťastné s tým, čo dokážu. A sú to rodičia, ktorí majú tieto ciele v hlave. A úlohou fyzioterapeuta je potom presvedčiť, namotivovať, alebo akokoľvek inak ukázať dieťaťu, čo všetko môže samo zvládnuť ... terapia s deťmi prebieha prevažne formou hry, kdežto dospelým môžete narovinu povedať, čo po nich chcete. A to je práve to, čo ma na tom baví - hľadať spôsoby, ako s dieťaťom cvičiť bez toho, aby malo pocit, že to je niečo, čo sa mu nechce robiť.

Ďakujeme za rozhovor!